EKOPIKNIK

Pod záštitou Nadácie Pontis sme sa po koronovej prestávke zapojili do 16. ročníka projektu Naše mesto. Ide o najväčšie podujatie firemného dobrovoľníctva na Slovensku, ktoré sa teší veľkej obľube. Tohto roku sa do projektu zapojilo viac než 8 500 dobrovoľníkov. Dobrovoľníci z rôznych odvetví pomáhali mimovládnym organizáciám, občianskym združeniam, sociálnym zariadeniam či školám s rôznorodými činnosťami, ktorými napomáhali ku skrášleniu a zveľadeniu slovenských miest.

Naše rehabilitačné stredisko sa do projektu zapojilo s aktivitou EKOPIKNIK. Jej hlavným účelom bolo vyčistenie brehov Hornádu od odpadkov. Rozmer nášho projektu bol nielen ekologický, ale aj socializačný. Chceli sme, aby klienti nadviazali kontakt s dobrovoľníkmi – aby sa s nimi nemali strach porozprávať, aby mali predstavu o rôznych zamestnaniach a hlavne – aby sme spoločne búrali predsudky o ľuďoch s duševným ochorením.

V piatok 10. júna sme sa vybrali do terénu. Predpoveď počasia bola aj napriek búrkam v predchádzajúcich dňoch priaznivá. Aj slnko nás chcelo podporiť v našom zámere. Od rána sa črtal pekný deň, ktorý nás ešte viac motivoval. S dobrovoľníčkou Beou sme sa stretli pred reštauráciou na Aničke. Kým sme sa presúvali na „Súdky“, prekonávali sme svoju hanblivosť. Spočiatku sme konverzovali o všeobecných témach, neskôr už naša debata voľne plynula. Na „Súdkoch“ sme sa rozdelili do dvojíc. Vyzbrojení jednorazovými rukavicami a igelitovými vrecami sme sa po úvodných  inštrukciách vydali čistiť breh rieky smerom k chatovej oblasti pri ťahanovskom tunely. Vrecia sa nám rýchlo plnili. Ich obsah tvorili najmä vlhčené utierky, ohorky a krabičky od cigariet. Občas sme našli aj plechovky a plastové fľaše od rôznych nápojov a rôzne kusy odevov. S pribúdajúcimi naplnenými vrecami v nás rástlo odhodlanie v činnosti pokračovať. Spoločne sme sa presunuli na druhú stranu rieky, kde sme v zbieraní odpadu pokračovali. Za dve hodiny systematickej práce sme vyzbierali 17 vriec odpadu a odstránili vyrastajúcu miniskládku odpadu.

Po aktivite sme si oddýchli v príjemnom chládku stromov. Chladená kofola padla všetkým vhod. Pustili sme sa do konverzácie s dobrovoľníčkou a čo – to sme sa dozvedeli o jej práci. Náš zámer bol teda naplnený. Boli sme spokojní s dobre vykonanou prácou. Tešili sme sa, že sme boli užitoční a spoločnými silami sme urobili niečo prospešné pre naše prostredie a mesto, v ktorom žijeme. Zároveň sme boli radi, že sme spoznali milú osôbku, ktorej nieje ľahostajné prostredie v ktorom žije a že je ochotná spoznať tabuizovanú komunitu s psychickým ochorením. Už nám len ostáva dúfať, že Hornád sa bude „tešiť“ svojim čistým brehom v dlhšom časovom horizonte a že si ľudia uvedomia, že odpad, ktorý vyprodukujú nepatrí k rieke, ale do smetných nádob.

Takto zhrnul našu aktivitu klient Martin: „Konečne sme urobili niečo pre planétu. Bol som rád, že môžem pomôcť aj ja. Svedomito som zbieral odpadky. Dobrovoľníčka, ktorá nám pomáhala bola veľmi milá a dobre som si s ňou pokecal. Takéto akcie by sme mohli robiť častejšie.“