Návšteva knižnice
Marec je mesiacom, kedy sa jar neodbytne hlási k slovu. Dni sa predlžujú, vtáčiky sa prebúdzajú a mnohí z nás sa tešia slnečnejším a teplejším dňom. Marcu je od nepamäti priradený aj prívlastok „mesiac kníh“. Veď práve kniha je považovaná za najväčšieho priateľa človeka. Je spoločníkom nielen detí, ale i nás, dospelákov. V knihách nachádzame odpovede na otázky z oblasti vedy, prírody, histórie, medicíny, či geografie. Prostredníctvom kníh spoznávame vzdialené krajiny, prežívame romantické zápletky hlavných hrdinov, uvažujeme nad páchateľmi rôznych trestných činov či bojujeme s nadprirodzenými tvormi na vzdialených planétach. Knihy obohacujú našu osobnosť, čerpáme z nich nové poznatky, pomocou knihy si oddýchneme po náročnom dni v práci. Knihy nám nielen rozširujú slovnú zásobu, ale učia nás byť aj lepšími a robia nás múdrejšími.
Tak ako je u nás v združení zvykom, aj tohto roku sme v rámci mesiaca kníh navštívili knižnicu. Naše kroky viedli dňa 6.3.2020 na Hemerkovú ulicu na sídlisku KVP, kde sa nachádza pobočka Verejnej knižnice v Košiciach. Ujala sa nás milá a rozhľadená pracovníčka knižnice, s ktorou sme sa v úvode našej návštevy preniesli do detstva. Rozprávali sme sa o knihách, ktoré nás v detstve sprevádzali. Spomenuli sme si na našich ľudových rozprávkarov a rozprávačov, menovite najmä na Pavla Dobšinského. Nevynechali sme ani naše „srdcovky“. Spoločne sme sa snažili prísť aj na to, prečo sú knihy pre človeka tak dôležité a prečo by sme ich mali čítať. Prekvapilo nás, že hoci je doba moderná a aj knihy sa začali predávať v elektronickej forme, tie klasické sa stále tešia veľkej obľube ľudí. Možno je to vďaka ich špecifickej vôni, ktorú vám žiadna čítačka kníh nenahradí. A možno je to aj vďaka šuchotu stránok. Už počas besedy sme si všimli množstvo čitateľov, ktorí si prišli požičať či vrátiť prečítané knihy. Po zaujímavej besede sme sa „rozpŕchli“ na všetky strany a každý z nás si našiel oblasť, ktorá ho zaujíma. U niektorých z nás to boli knihy zamerané na učenie jazykov, niektorých z nás zaujali romány, či encyklopédie. Potešujúce bolo, že niektorí si dali za cieľ prečítať viac kníh. Už teraz sme zvedaví, ako dlho im ich odhodlanie vydrží…
Mimochodom. Viete prečo sa od roku 1955 označuje marec za mesiac knihy? Údajne je to na počesť Mateja Hrebendu. Napriek tomu, že bol tento pán slepý, venoval sa zbieraniu a záchrane kníh. Roznášal nové slovenské knihy medzi pospolitý slovenský ľud a snažil sa o to, aby aj chudobní ľudia bez vzdelania získavali prehľad o verejnom dianí. Svoju súkromnú zbierku kníh následne daroval Matici slovenskej a prvému slovenskému Gymnáziu v Revúcej.
